Našim hlavným zámerom je vytvárať priestor pre ľudí s podnikavým duchom a inovatívnym myslením, dať im priestor na diskusiu, spoluprácu a vzájomné vzdelávanie. Vďaka pravidelným výstavám diel mladých umelcov spájame dva naoko nesúvisiace svety – biznis a umenie. Dávame priestor umeniu a sme presvedčení o tom, že venovať sa mu a podnikať s ním má zmysel.
Ďalším zo série je rozhovor s mladou umelkyňou Luciou Horvátovou.
Ahoj, Lucia. Povedz nám na začiatok niečo bližšie o sebe.
Ahoj, pochádzam zo Zlatých Moraviec. Venujem sa maľbe, ktorú som študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici, ale momentálne sa najčastejšie zdržiavam v Bratislave, keďže tu mám ateliér. Sama seba zaraďujem do kategórie mladých slovenských výtvarníkov, ktorí majú to najlepšie zo svojej kariéry ešte pred sebou.
Ako si sa dostala k umeniu?
Kresbe a maľbe som sa začala venovať od úplného detstva, odkedy som vedela chytiť do ruky ceruzku, alebo štetec. Nikdy som nepochybovala o tom, že toto je to, čo chcem robiť. K umeniu som sa teda dostala intuitívne a prirodzene.
Mala si aj inú alternatívu?
Hm, čo ja viem, vo svojej hlave nie.
Ako si sa dostala do Cvernovky?
Kvôli dobrým výstavám sa oplatí cestovať aj do zahraničia. Viedeň je blízko a zo skoro každej cesty do zahraničia, aj za akýmkoľvek iným účelom, tiež vyplynú aj návštevy galérií prípadne iných miest. Videla som napríklad prieskum na Kunstakadémii v Duseldorfe, podobné veci by som si chcela ešte pochodiť. A, samozrejme, má veľký zmysel urobiť si výlet na Benátske Bienále. Plánujem navštíviť Londýn a tentokrát si vyhradiť oveľa viac času na tunajšie galérie.
Existuje pre teba nejaká hranica, keď už niečo začínaš považovať za skutočné umenie? Môžme vôbec takúto hranicu určiť?
Tá hranica je veľmi relatívna. Je vymedzená tým, čo všetko spadá pod charakteristiku toho, čo je umením. Tá charakteristika tiež môže byť relatívna. Nemôžeme len tak jednoducho zobrať pomyslenú nálepku „umenie“ a dať ju na všetko čo nie je gýč, čo má koncept, alebo to vytvoril ten, kto to vyštudoval. Ale myslím, že dielo, v ktorom pekne funguje vyjadrenie toho, čo tým autor chcel povedať, alebo čo cítil, by malo byť za tou hranicou na správnom mieste.
Koľko ti zvyčajne trvá namaľovať jeden obraz?
Jeden večer až jeden mesiac. Väčšinou pár dní. Mojou nevýhodou je, že to dosť predlžujú mnohé párminútové prestávky spojené s čakaním na zaschnutie jednotlivých plôch, aby som cez ne mohla lepiť pásky a celkovo pokračovať na suchom povrchu.
Ktoré úspechy si so svojou tvorbou najviac ceníš?
Bola som finalistkou VÚB maľby roka 2015. Tento rok tam bol rekordný počet prihlásených umelcov.
Čo ťa čaká buduci rok?
Všetko sa dozviete v správnom čase 🙂
Kedy si maliarka Lucia Horvátová kúpila naposledy obraz?
To sú skôr plány a túžby do budúcna. Je veľa umelcov, ktorých obrazy by som chcela vlastniť. Zatiaľ mám veľký problém už so skladovaním tých svojich.
Dá sa na Slovensku umením živit ?
Aj na Slovensku sú viacerí výtvarníci, ktorí o sebe tvrdia, že ich vlastná tvorba živí. Či, alebo skôr koľkí z nich to predstierajú, to neviem, ale verím že nie všetci. Predaj umenia je dosť veľká veda a už samotná tvorba si vyžaduje plno energie, nie každý s ňou vie skĺbiť aj predajný talent a dostatočné kontakty medzi milovníkmi súčasného umenia. Umelec potrebuje šikovného galeristu, ktorý sa venuje potenciálnym záujemcom o jeho diela a tiež prezentácii jeho tvorby v podobe výstav, či účasti na zahraničných veľtrhoch s umením. Galerista by sa mal snažiť prezentovaním umelca zveľadiť jeho meno tak, aby sa postupne zvyšovala aj hodnota jeho tvorby.
Foto: Lucia Kasová, Pavol Hudec
