Tento blog je určený hlavne malým firmám, ktoré by rady testovali svoj produkt, no stále váhajú, ako na to. Rozhodne to ide a dá sa to aj svojpomocne. Na druhej strane profi testovanie vieme zabezpečiť u nás, v Testbirds. Rozprávať o tom by vedeli spoločnosti ako Zuno, Orange, či Telekom. Náš sejls Miško dokonca vie prižmúriť očko k cene – za predpokladu, že si Connecťák.
Ale k veci. Úspech pri testovaní použiteľnosti spočíva hlavne vo využití nášho zdravého rozumu (teraz by sa Ti malo dýchať ľahšie). Ďalšou prekážkou, ktorú si ale následne uvedomíme sú peniaze a časová náročnosť testovania. Často je to práve rozpočet a nedostatok času, čo limituje naše možnosti pri testovaní, v horšom prípade ho znemožnia úplne.
Ak však zapojíme práve ten povestný zdravý rozum zistíme, že aj z minima by sme mali byť schopní vyťažiť čo najviac. Čo to presne znamená? Nie je nevyhnutné disponovať špičkovým laboratóriom, vystačíme si aj s provizórnymi podmienkami v teréne. Nie je dobré testovanie odsúvať. Najlepšie je začať ihneď, trebárs aj s konceptom. Testovať sa dá všetko a najlepšie čo najskôr.
Nemusíme za každú cenu pátrať po ľuďoch z cieľovej skupiny, no môžeme sa jej výberom používateľov priblížiť. Veľa z dôležitých problémov použiteľnosti môže odhaliť v podstate ktokoľvek. Ak má produkt širokú cieľovú skupinu, je to o to ľahšie. Osloviť môžeme ľudí na ulici, v obchode, či sadnúť si do kaviarne. Prenosné zariadenia nám dovolia otestovať aplikáciu či webstránku prakticky kdekoľvek a stačí nám na to aj zopár ľudí.
Používateľ sa môže po stránke pohybovať sám alebo mu zadáme menšie úlohy, čo chceme, aby na stránke vykonal a nechať ho, aby pri tom premýšľal nahlas a komentoval svoju činnosť. Nech vieme, čo sa mu odohráva v hlave. Vždy je dobré sledovať človeka pri interakcii s produktom. Je v tom kus etnografie – pozorovať, pýtať sa a robiť si pri tom poznámky. Avšak nič zdĺhavé a pre používateľa možno stresujúce, ale výstižné heslovité zápisky, ktoré nám pri analýze pripomenú kľúčové situácie. Laboratórnu kameru môže nahradiť aj niektorý z nástrojov na nahrávanie testovanej obrazovky.
Dôležitosť zohrávajú aj správne formulované otázky, ktoré nenavádzajú používateľa na odpoveď a zároveň si nevystačia s odpoveďou áno/nie. Čo si o tom myslí, aké sú jeho očakávania, prečo klikol na určité miesto a nie na iné.
Snažme sa z testovania spraviť priateľské posedenie, prelomiť bariéru s používateľom a dozvedieť sa o ňom niečo viac. Bude to príjemnejšie pre neho a užitočnejšie aj pre nás, pri snahe o pochopenie jeho správania.
Takáto forma testovania má určite svoje výhody, no treba myslieť na to, že sama o sebe je skôr nevyhnutným riešením obmedzených podmienok, s ktorými zápasia rôzne spoločnosti. S týmto skôr provizórnym testovaním, si môžu vystačiť malé, či rozbiehajúce sa firmy. Získajú náhľad do problematiky použiteľnosti, čo je fajn, no nemožno hovoriť o nejakej komplexnejšej analýze. Tú môžu ponúknuť firmy špecializujúce sa na výskum používateľského zážitku. Jednou z týchto možností je napr. využitie crowdtestingu. Netestuje sa v laboratórnych podmienkach, ale na vlastných zariadeniach v každodennom prostredí používateľov. Tu ide určite o štruktúrovanejšie a celistvejšie testovanie. Napriek svojim nevýhodám je však testovanie „na kolene“ zaujímavou fázou, ktorou by si mala vo svojich začiatkoch prejsť každá spoločnosť.
autor: Jana Fecenková, UX Researcher, Testbirds s.r.o.
