Toto nie je biznis blog

  • 1
  • 29. júla 2015

Toto nie je blog s biznis tematikou. Ale nevylučujem, že v ňom nájdete inšpiráciu na podnikateľský projekt.

Chodím po svete a po našom meste s otvorenými očami a často mávam “aha” momenty. Také to zastavenie a zamyslenie sa, že “toto by mohlo byť inak”. A žilo by sa nám tu lepšie.

Cestou trolejbusom do práce
Ľudia na zastávke nastúpia, dvere zazvonia a zatvoria sa (v tomto poradí, pokiaľ vodič nie je cholerik, pokiaľ áno, najprv zazvonia dvere, do toho ľudia nastupujú a súčasne sa dvere zatvárajú). Zaujímal by ma časový prepočet, o koľko by sa predĺžila priemerná dĺžka jazdy, keby vodič počkal ešte pár sekúnd, kým si ľudia, ktorí práve nastúpili, sadnú. Špeciálne hovorím o starších ľuďoch, ktorí majú problém balancovať na sedadlo popri rozbiehajúcom sa trolejbuse (tí čo chodia trolejbusom vedia, aké má ich elektromotor zrýchlenie:) V Aucklande, New Yorku a stavím sa, že sj v mnohých ďalších veľkých či menších mestách úplne bežná prax. Dokonca sa so šoférom zdravia (aj cudzinci). Nám niekoľkokrát vodič autobusu poradil cestu a nemal problém zastať mimo zastávku, “aby sme to s batohmi nemali ďaleko”. A chodili načas.

Vizuálne (zne)tvorenie priestoru
Vedome sa sústredím na to, aby som automaticky nečítala reklamné slogany na všadeprítomných bilboardoch a reklamných nosičoch. Napriek tomu sa každý deň sa pristihnem, že nejaký čítam! To množstvo je absorudné. Alarmujúcu situáciu v Bratislave užv roku 2008 opísala vo svojom blogu Zora Paulíniová. Mám pocit, že odvtedy sa veľa nezmenilo. Našťastie aj samospráva to vníma ako problém a kompetentní podnikajú nápravné opatrenia. Riešenie a inšpirácie zo zahraničia priniesla aj Zelená hliadka. Tak dúfajme, že komercia už čoskoro uvoľní priestor architektúre, zeleni a ľuďom v meste.
Mimochodom číňania sa nevedia “len tak začítať” do textu. Ich jazyk vyžaduje ich plnú sústredenosť, aby pochopili jeho význam. (ale s reklamami sú na tom podobne ako my)

Chinatown_manhattan_2009

Príručka pre používateľov eskalátora
Toto je ako starý dobrý vtip. Myslím, že k interpretácii postačia obrázky.

eskalator 1
eskalator 2
eskalator 3

Na ženskú tematiku
Všetky ženy vieme, aké sme spoločenské, komunikatívne, trpezlivé a vtipné. Najmä počas svojich dní. Myslím si, že naša spoločnosť by vyhovela sama sebe, keby vyhovela menštruujúcim ženám a bolo by všeobecne akceptovateľné, že žena má v tieto dni voľno od práce či domácich povinností. Ide o pár dní v mesiaci, ktoré by potom s radosťou a láskou dobehla v práci aj doma. Ukážme rešpekt našim ženám tak ako to po stáročia robili naši predkovia a doprajme im kľud. Ich vďaku a nadobudnutú silu pocítime všetci.

Kredit za voľnočasové aktivity
Ako môžu firmy pomôcť svojim zamestnancom žiť zdravo (a zvyšovať tak ich efektivitu v práci) a súčasne podporiť zdravie našej planéty? Firmy často nevidia, čo robia ich zamestnanci vo voľnom čase (chvala Bohu:). Avšak keby ich vedeli motivovať v tom, aby svoj mimopracovný čas trávili zmysluplne a s ohľadom na životné prostredie, mohli by sme ako spoločnosť dosiahnuť výrazný progres. Myšlienka, ktorá mi skrsla v hlave počas toho, ako som plávala v bio bazéne. Ak by ma môj zamestnávateľ nejakým spôsobom za takúto aktivitu odmenil, potešilo by ma to. A pravdepodobne by som chodila častejšie. Aktivity môžu byť rôzne – nákup v lokálnych (bio)potravinách, účasť na komunitných projektoch, písanie blogu, aktívne športovanie, venčenie psov z útulku, umelecký workshop, prečítanie knihy, účasť v debatnej súťaži, seminár osobného rozvoja atď. Takisto benefity môžu byť rôzne, finančné aj nefinačné – zľavy v envirofriendly obchodoch/kaviarňach, voľno z práce na vzdelávacie/komunitné podujatia, poukaz na nákup kníh, rozhovor vo firemnom blogu, či koncoročná odmena vzhľadom na nazbierané aktivity.
Možno to už niektoré firmy praktikujú. Verím, že áno. A zavediem to aj u nás vo firme.

Vraj všetky debaty skončia pri fekáliách
Obávam sa, že tam skončí aj môj dnešný blog. Je mi úprimne ľúto zakaždým, keď stlačím splachovací gombík a pomyslím si na to, že som práve použila 1-5litrov pitnej vody na daný účel. Ak toto je vizitka našej spoločnosti, potom sme ešte stále barbari. Riešenia pritom existujú a sú ekonomicky výhodné a relatívne nenáročné na konštrukciu – napr. zber dažďovej vody či recyklácia vody z domácnosti. Dúfam, že to bude úplne bežný prvok architektúry 21. storočia.

ZdieľajShare on Facebook0Tweet about this on TwitterShare on Google+0
Naďa Stránská

About Naďa Stránská