Našim hlavným zámerom je vytvárať priestor pre ľudí s podnikavým duchom a inovatívnym myslením, dať im priestor na diskusiu, spoluprácu a vzájomné vzdelávanie. Vďaka pravidelným výstavám diel mladých umelcov spájame dva naoko nesúvisiace svety – biznis a umenie. Dávame priestor umeniu a sme presvedčení o tom, že venovať sa mu a podnikať s ním, má zmysel.
Pripravili sme sériu rozhovorov s umelcami, ktorých diela sú vystavené v rámci výstavy umelcov z Cvernovky.
Ahoj, Martina. Povedz nám na začiatok niečo bližšie o sebe.
Ahoj. Volám sa Martina Rotlingová. Narodila som sa síce v Bojniciach, no od 4 rokov bývam v Bratislave. Počas strednej školy som študovala animovanú tvorbu na strednej škole v Petržalke a potom som išla na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde som navštevovala ateliér maľby najprv u prof. Hodonského a na magisterskom stupni som bola v ateliéri u prof. Balka.
Ako si sa dostala k umeniu?
Na výtvarnu výchovu som chodila odmalička, od svojich šiestich rokov. Dlho som chcela byť módna návrhárka, ale na strednej som začala viac maľovať v rámci výtvarnej prípravy a rozhodla som sa pre maľbu. Dlho ma síce bavilo navrhovať modely a kresliť ich, no k šitiu som sa nikdy neodhodlala.
Od štyroch rokov som sa tiež venovala spoločenskému tancu, neskôr aj súťažne. Po strednej škole som veľmi chcela ísť na FTVŠ na trénerstvo tanca, no zranila som si chrbát a nemohla som už v tanci pokračovať. Umenie bol tak trošku môj záložný plán.
Po vysokej škole som odišla do zahraničia, dva roky som strávila v Prahe a jeden rok som žila vo Francúzsku. Najmä vo Versailles som mala možnosť venovať sa naplno maľbe a zlepšovať si francúzštinu.
Ako si sa dostala k Cvernovke?
V auguste 2015 som sa vrátila na Slovensko a Cvernovka mi padla do rany. Cez viacerých ľudí som sa pretelefonovala k Michalovi Černušákovi a ten mi tu dohodil ateliér. Pracuje sa mi tu skvele, myslím, že aj so spoluateliernikmi sme si fajn sadli. Tá kreativita koncentrovaná na jednom mieste je pre mňa veľmi inšpiratívna. To mi pri práci doma chýbalo.
Svetlo je tu neskutočné. Mojim pravidelným highligtom dňa je, keď prídem do ateliéru pred západom slnka a to svetlo cez tie nekonečne veľké okná.. ten pohľad ťa okamžite nabije pozitívnou energiou.
Čo alebo kto ťa v umení najviac inšpiruje?
Je toho viac, za výstavami rada aj cestujem. Silným inšpirátorom pre mňa je Jenny Saville. Jej výstavu je celkom vzácne vidieť a pred štyrmi rokmi v New Yorku sa mi to podarilo. Saville ma bravúrnu a silnú kresbu a maľbu. Close-upy a jej veľké portréty sú určite niečo, čo ma veľmi ovplyvnilo.
Existuje pre teba nejaká hranica, keď už niečo začínaš považovať za skutočné umenie? Môžme vôbec takúto hranicu určiť?
Podľa mňa sa hranica umenia určiť vyslovene nedá. Každý človek môže za umenie považovať niečo iné. Aj to je krása umenia. Určite sa dá hovoriť o vhodnosti diel do galérie, či nejakej vyššej a nižšej forme umenia, či gýči. Ale tieto hranice sú určite veľmi voľné a ovplyvňuje ich viacero faktorov.
Ako je to u teba s dĺžkou maľovania obrazu ?
Niektoré veci som namaľovala doslova za dve poobedia a bola som s nimi spokojná. Niektoré mi, naopak, trvali roky, napríklad môj obraz Long forgotten beauty of yesterday. Ten som musela odložiť a vrátiť sa k nemu o po dlhšom čase. Vždy mám rozmaľovaných niekoľko obrazov naraz a ich dokončenie závisí do veľkej miery od toho, či som na ne správne naladená. Obraz neurýchliš.
Ktoré úspechy tvojej tvorby si najviac ceníš?
V roku 2013 som bola medzi finalistami Maľba roku s dielom Underwater a na základe toho ma asi začali ľudia doma viac vnímať.
Čo ťa čaká buduci rok?
Počas štúdia a pobytu v zahraničí som vo svojej tvorbe veľa hľadala a experimentovala. Momentálne mám pocit, že som našla svoju polohu, respektíve dve línie v tvorbe, ktorým sa venujem. Odkedy som sa vrátila, pracujem na celistvejšej sérii obrazov, ktorú by som koncom budúceho roku rada odprezentovala.
Kedy si maliarka Martina Rotlingova kúpila naposledy obraz?
Bolo to minulý rok. Je od českej maliarky Evy Chmelovej, s ktorou som mala spoločnú výstavu. Rada investujem aj do dizajnových šperkov, veľmi sa mi páči lokálny český aj slovenský dizajn, ale nakupujem aj veľa kníh o umení alebo kníh, ktoré sú krásne. Baví ma listovať si v nich 🙂
